Toto sa narodilo na samote v Zázrivej v snehu po uši:-)

Aj.

Aj čiapka
odfúknutá vo vetre
sa dá ľahko chytiť

Horúci sneh.

Srdce
uložené v snehu
hreje a neroztápa.

Z hĺbky plytčiny.

Rukopis,
neviditeľný podpis
a tak hlboko zapísaný.

---

Permalink 0 comments

Keď dom bola malá, pravdu povediac nebola som veľmi vyberavá v jedle, ale stávalo sa. Moja stará mama mi zvykla hovoriť nasledovný "príbeh":

Išiel Cigán po ceste a bolo mu treba cikať, tak sa pristavil pri slivke a vycikal sa tam. Potom si pod ňu ľahol a zdriemol si. Keď sa zobudil, pocítil hlad. Na zemi boli popadané slivky zo stromu. Pretože na ne pred chvíľou cikal, začal ich preberať: " Ošťatá, neošťatá, ošťatá..." Zjedol tie neocikané. Pokračoval v ceste, keď sa večer vracal naspať, bol hladný, smadný a unavený. Pristavil sa pri tom strome, oddýchol si a dojedol všetky slivky...

V súvislosti s citáciami z biblie, ktoré som tu nedávno čítala v otovom článku a v ich nadvaznosti na poznamku pod textom nemožem inak ako citovať z miesta , kde sa biblia otvorila Ev. sv. Matúša :...
26* Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vašim služobníkom
27* a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vašim sluhom
28* ako ani Syn človeka neprišiel aby mu slúžili, ale aby slúžil...

---

Permalink 0 comments

Dnes som vošla do budovy Prioru, s tým že v predajnicke Shakti si kupim roibos s pelom a potom skocim do potravin na nejaký ten žvanec. Ten konkrétny roibos nemali a moj nos vybral podla vone iny. Ked sa ma predavac opytal, kolko toho caju ma odvazit, tak som len spitla, ze tak okolo 30g, lebo mam niekolko drobnych a potom celu tisicku . na to skonstatoval, ze naozaj z tisicky nema rozmenit. Teda odvazil neviem kolko toho čajíku v neviem akej jednotkovej cene a oznámil že 27, 50 Sk. Pozriem do peňaženky a tam , okrem tej tisícky, presne 27, 50 sk

---

Permalink 0 comments

...ale uvedomila som si, že z toho niečoho, čo sa ukladalo do dejov a reťazilo, odhaľovalo, vytváralo pomyselné deje malo skutočnú hodnotu( pravdaže ak si v tejto chvíli nejaký etalón hodnoty pomocne , možno aj vedome vytvorím), ktorá sama začala "ukazovať" ďaľšie obrazy, ktoré zase niečo náznakovo chcú ukázať a sposobovať zároveň "smrť" so "znovuzrodením", takže to najviac "ukecané" s obrovským "prúdením" bolo práve to ticho, ktoré zákonite vyplynulo práve z uvedomenia si toho čo ten predchádzajúci dej vytvoril a pomáhal uvidieť...
v tejto hre aj na ženskosť otvára okná a vetrá a narušuje struktúru, resp.ju spružňuje, absolútne prijímanie, ktoré jediné dokáže "čisto" obdarúvať a zase v rámci nejakého prirodzeného pohybu samo otvárať a obdarúvať ako to v tej chvíli"treba"...
..a to tiché prúdenie som vnímala v strede, dokonca aj v tom deji bolo v strede zároveň ako dôsledok (toho "predtým") a zároveň ako hybná sila toho "po" čo bolo zaroveň niečim "ďaľším" "pred" ale v "inej" kvalite...v tom tichu tíško v obrovskej sile "trónila" Jednota( asi tak sa tomu zvykne hovoriť)
to neustále a nevysloviteľné prúdenie...

---

Permalink 0 comments

Carlo Caretto v ďaľšej svojej knižke „Púšť uprostred mesta“ rozpráva:
Ako keď bol v Číne, pozývaní na rôzne prednášky, sa ho raz opýtal mladý architekt.
„Brat Carlo, čítal som tvoje Listy z púšte a chcel som ťa osobne spoznať. To nadšenie si písal o čase, prežitom na Sahare, že človek má dojem nenahraditeľnosti onej samoty. Veď predsa nemôžem ísť na Saharu. Čo mám teda robiť? Musím nájsť Boha v tomto babylónskom meste. Ale ktorou cestou ísť? A ak je to vôbec možné, tak potom, prečo nenapíšeš pre nás knihu, ktorá by nám pomohla vytvoriť si púšť v meste?
A nezabudnúť na Čínu!...“
Bolo to pre mňa dojemné a súčasne som cítil, že ma ten mládenec dokonale pochopil. Pozeral na mňa so sympatiou.
V tom okamihu sa v mojej duši narodila táto kniha: Púšť uprostred mesta...
Na obzore som videl siluety mrakodrapov, zapaľujúcich prvé svetlá, lebo sa večerilo. Vtedy mi prišlo na um, ako som po prvýkrát videl osvetlené mrakodrapy New Yorku. Svetlo mrakodrapov robí dojem diamantov.
Je neuveriteľné, ako aj tie najškaredšie veci ožijú a stanú sa krásnymi, keď v nich zažiari svetlo.
Nie, nieto na svete ničoho, čo by bolo na celej čiare negatívne. Aj mesto, asfaltová džungla plná korupcie, môže zažiariť svetlom a nadobudnúť „priezračnosť“.
„Púšť uprostred mesta!“ opakoval som si pozerajúc von oknom, prenášajúc sa mysľou ďaleko, až k okamihu, v ktorom sa udomácnilo v mojom srdci slovo púšť, až k saharským nociam, k dunám, k chodníkom bez konca, po ktorých som kráčaval, až k intimite s Bohom, ktorú som hľadal, až k nezabudnuteľným hviezdam, ktoré tak okrášľujú africké noci, symboly tých nocí, v ktorých bola ponorená moja viera, a v ktorých som sa cítil tak dobre, a tak bezpečne.
Púšť, pravá piesočnatá a hviezdnatá púšť, boli mojou prvou láskou, a nikdy by som sa od nej nebol vzdialil, keby ma hlas poslušnosti nebol volal preč, ďaleko.
„Brat Karol, spoznal si absolútnosť Boha, choď, aby si spoznal absolútnosť človeka.“
A šiel som za človekom.
Svet ma čoskoro ohlušil, a potreboval som nejaký čas, kým som znova našiel obvyklú radosť a rovnováhu.
Pomaly som však začal chápať, že nieto privilegovaných miest pre Boha, že celá zem je jeho prebytkom, a že ho človek môže nájsť všade.
„Urob si púšť z vlastného života!“, opakoval som si, keď som sa vzďaľoval od chatiek na púšti, kráčajúc do sveta, ktorý bol tak strašne rozdielny od toho, kde som doteraz žil celé roky.
A teraz bolo treba urobiť ďaľší krok. Bolo treba prísť do Hong Kongu, aby som počul, že aj mesto sa môže stať púšťou, a že aj mrakodrapy sa môžu skvieť ako drahokamy. Stačí ich ponoriť do šera viery. Svetlá sa potom objavia ako hviezdy v noci.
Som hotový odpovedať tomu, ktorý ma prosil, aby som mu pomohol hľadať v meste spojenie s Bohom, intímnosť s Absolútnom, pokoj a radosť srdca, prítomnosť Neviditeľného, božskú skutočnosť, Večného.
Povedzme si to hneď otvorene: nebude to ľahké!
Žijeme v tragickom storočí, v ktorom aj tí najpevnejší mávajú pokušenia proti viere.
Je to doba idololatrie, úzkostí, strachu, doba, v ktorej moc a bohatstvo v ľudskom duchu ponorili do tmy základnú požiadavku desatora: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a blížneho ako seba samého...“
Ako premôcť tmy, ktoré padli na moderného človeka? Ako sa postaviť proti tomuto poludňajšiemu démonovi, ktorý napáda človeka v dospelom veku?
Nepochybujem o správnosti odpovede, ktorú dávam, lebo som si ju overil na vlastnej koži v ťažkých chvíľach života: Púšť...púšť...púšť!
Keď vyslovujem tieto slová, pociťujem, ako sa vo mne čosi pohne a dá sa na pochod, hoc by som sa i nehýbal z miesta, kde sa nachádzam.
Upomína ma to na pochod Božieho národa otroctva idolov do slobody Zasľúbenej zeme, do svetla a radosti Božieho kráľovstva. Prechádza sa však cez púšť.
Toto slovo je čosi omnoho viac ako zemepisný pojem, ktorý vyvoláva predstavu opustenej, vysušenej, neobývanej zeme.
Kto sa dá ovládať Duchom, ktorý inšpiroval Božie slovo Písma, pochopí, že „púšť“ je hľadaním Boha v mlčaní, že je mostom zaveseným medzi dušou a Bohom, vedúcim ponad temné priepasti vlastnej duše, ponad nebezpečné úšusty pokušenia, ponad nevyspytateľné priepadliská strachov a úzkostí.
„Áno, taká púšť je čosi sväté a je modlitbou, hranicami každej modlitby, vedúcej k stálej prítomnosti Božej a na výšiny kontemplácie, kde je duša definitívne upokojená, žije z vôle Toho, ktorý miluje plne, absolútne a neustále.“
Vytvor si malú pustovňu doma, v svojom dome, v záhrade, na povale, nevyháňaj púšť z miest, kade chodia ľudia, skús myslieť, ale nadovšetko myslieť podľa tohto hesla, púšť v srdci mesta.
Áno, musíme utvoriť púšť v srdci uprostred mesta. Je to jedna z konkrétnych možností pomáhať dnešnému človeku.

---

Permalink 0 comments

Dnes niekto klope na dvere kancelárie, tie sa otvoria a v nich kamarát. Doniesol mi žlté srdce z betónu, vlastnoručne vyrobené.
Takže mám srdce z betónu

---

Permalink 0 comments

To , že existuje jeden veľmi prijemný pán botanik Větvička, no ok...dnes nejaka redaktorka rozpravala o upchatom nose a ake s tym majuludia problemy a ze sa na to, co to zapricinuje a co s tym robit, zavolali odbornika a predstavila ho, volal sa MUDr. Hapčo

---

Permalink 0 comments

funguje to
čo?
všetko
sa mi pripomenulo, že sa mi niekedy snívalo, že spím a pozerala som sa v sne na to čo sa mi v tom spaní v sne snívalo

---

Permalink 0 comments

Pred chvíľou som dotelefonovala s mojou najlepšou priateľkou z detstva, boli sme súčasťou štvorčlenného babinca. Ona sa ako 20 rocna vydala, bola som jej za svedka, svadba to bola na druhy pokus, lebo v noci pred svadbou zomrel otec jej terajšieho muža, ktorý do poslednej chvíle tvrdil že urobí všetko, aby svadbe zavránil. Ja som odišla na druhú stranu Slovenska na VŠ a ona sa odsťahovala z nášho malého mestečka.Ešte keď naše dcéry mali cca 3 ročky sme sa stretli, ale odvtedy...proste sme sa nevideli skoro 20 rokov ani neboli v žiadnom kontakte a zrazu ten telefón. Ani som sa neopýtala odkiaľ má moje telef. číslo. Volala mi preto, aby mi oznámila že naša babská štvorka sa stenšila na trojku, pretože Bohunka sa nedávno zabila a zajtra má pohreb. Ďalej sme pokračovali akoby sme v rozhovore prestali včera a radosť z toho že mi zavolala sa miesila so spomienkami na Bohunku.Vnímam ako sa vraciam do detstva, či už aj tu spomínane nedávne stretnutie zo spolužiakom zo základky po skoro 30-tich rokoch a teraz tento telefonát. V lete ma čaká stretnutie zo základky na chate v nádhernom prostredí dediny Maríková.
Veľakrát sa píše a hovorí o ceste, cestách, cestičkách, ktoré niekam akože vedú a tiež sa veľa píše a hovorí o akomsi napredovaní... a mne sa akosi javí že nenapredujem, ale sa len vraciam k sebe..úplne jednoducho bez akýchkoľvek špeciálnych techník...
Jarka- tak sa priateľka volá- kľudne nechávam stále ten prívlastok priateľka, lebo ňou stále je a niečo ako čas nehrá žiadnu rolu, je to ako s Babou Jagou, ktorá zbadala že urobila nohou stopu, išla ďalej ale tá stopa ju všade nasledovala :-),teda Jarka mi nechala na seba kontakt a viem že keď pojdem najbližšie za sestrou a rodičmi, tak jej určite zavolám:-)
A možno bude aj tá slivovica:-)))Naposledy keď som z nej trochu vypila sme 3 levice oslavovali s kamarátmi narodky a nádherne sa mi s mojim judaistickym kamarátom, ktorému som kamaláskou, dvojhlasne spieval starý dobrý Nerez a dokonca sa aj tie nádherné texty pripomenuli:-)))
len na vysvetlenie slova kamaláska:
KAMALÁSKY
(Pavol Hammel - Boris Filan)
Niekto zhora skríkol Zhasni!
Odtrhol mi lístok na sny
A ja predtým ako zaspím
Rátam svoje kamalásky

Majú veľké múdre deti
Pristanú im jemné vrásky
Vedia príjmať smiešne kvety
Sú to moje kamalásky

Trochu menej ako lásky
Trochu viac jak kamarátky
Vïaka nim je život krásny
povedzme že znesiteľný
Zo všetkých dní robia sviatky
Sú to naše kamalásky

Abstinujem potom chlastám
Rád sa postím prežieram sa
Keï sa túlam neviem zastať
Chápe ma len kamaláska

Cítia to čo nikto iný
Odpúšťajú naše viny
Ako my im odpúšťame
Ak aj my ich opúšťame

Trochu menej ako lásky
Trochu viac jak kamarátky
Vïaka nim je život krásny
povedzme že znesite¾ný
Zo všetkých dní robia sviatky
Sú to naše kamalásky

Vydržia byť celkom samy
Veria naše sebaklamy
Trochu dcéry kúsok mamy
Dokážu byť v diaľke s nami

Trochu menej ako lásky
Trochu viac jak kamarátky
Vïaka nim je život krásny
povedzme že znesiteľný
Zo všetkých dní robia sviatky
Sú to naše kamalásky

---

Permalink 0 comments

Pri čítaní Otovho blogu sa mi "vybavilo" ako pred 2 tyždňami súd zrušil firmu, v ktorej som bola spoločníčkou a vstúpila som do nej z mladíckej nerozvážnosti, horko-ťažko fungovala 2 roky a od r. 95 nevykonávala žiadnu činnosť a v tom čase sme boli radi že sa vedel vyplatiť aspoň zostatok pôžičky, aby banka nezobrala konateľovi jeho rodinný dom, ktorý dal do zálohy... a zostali tam nejaké dlžoby voči poisťovniam...za tých 10 rokov sa vystriedalo niekoľko exekútorov, ja som každý rok vypisovala daň. priznanie so všetkými prílohami, lebo mi nedalo sa na to vykašľať a v podstate všetky možné papiere pre exekútorov som pripravovavala, aj v tomto poslednom prípade spolupracovala so súdom, jeden spoločník hral mŕtveho chrobáka, on nič nevie, ďaľší sa vyhovoril na zdravot. problémy a ďaľší rozmýšľal na koho to hodiť. Super škola. Akoby v tej firme potíšku spal čerta nedalo sa predpokladať odkiaľ vytrčí rožky akoby načasovaná bomba. A zrazu, ako "dojížďák" niečoho takmer identického s tým čo opisuje Ota mi bolo darované zrušenie firmy zo strany štátu a jej výmaz..akoby niečo odpadlo- netrhalo mi to žily, ale potichu driemalo a "doutnalo"...to čo sa "udialo dnu" sa aj v ďaľších prípadoch manifestovalo navonok, prirovnala by som to ku odhodení niekoľko závaží, ktoré nasledovalo po pomyselnom "zaťatí ( a nepustení) do živého"

---

Permalink 0 comments